Veríme médiám, ktoré sú skôr biznisová záležitosť ako informačná?

Autor: Ivana Spálová | 26.5.2013 o 19:17 | (upravené 26.5.2013 o 19:25) Karma článku: 6,29 | Prečítané:  265x

Asi dva roky dozadu by mi nezišlo na um, do akej rieky vstupujem. Poučky a pravidlá, ktoré nás na univerzite učia neplatia vždy. Ako sa hovorí: ,,Pravidlá sú nato, aby sa porušovali. Vybrala som sa na rozvírenú mediálnu hladinu. Vraciame sa do stredoveku, kedy boli gladiátorske hry prostriedkom na zabavenie publika, aby sa zakryla  skutočná politická situácia. Vidím, že publicistika sa prediera dopredu čoraz viac a viac, a pritom sa naozaj zabúda na skutočnosti, ktoré sa okolo nás dejú. O politike, či ekonomike hovoria iba tí ,,odvážnejší.“  Dokonca ani hlavné správy nám nepodávajú veľa informácií z tejto oblasti. Na googli nájdeme viac, ale ani to nestačí. O koľkých veciach nevieme, a ani sa nikdy nedozvieme?  

Zabudnite na kvalitu, dôležité sú peoplemetre

 

Ešte som iba študentkou a už sa mi odkrýva veľký obchod s informáciami zvaný mediálny trh. Marketing vládne aj tu, a ešte ako. Zveličme informácie, hlavne aby bolo na chleba! Keď peoplemetre klesajú, je potrebné predbiehať sa. Z televíznej obrazovky sa následne vytráca skutočné spravodajstvo. Veľkou silou sa na jeho miesto tlačí publicistika skrývajúca sa za spravodajskú masku.

Čo pod tým vidím ja? Magické efekty. ,,veľké boomy“, tragické zvuky, veľké písmená. A najlepšie, keď si to všetko pozriete na veľkej plazmovej televízii, ktorú ste si vyhliadli v jednej z mnohých reklám denného vysielacieho času. Noa čo, veď reklamy slúžia na prežitie. Načo potom ťahať peoplemetre do hlavného spravodajstva? Ak ste si pod týmto ,,boomom“ predstavili ,,bulvár“ ste na veľkom omyle. Naozaj sa s tým stretávame v každodenných správach.

Ja viem, že je potrebné kráčať s dobou, ale takýmto tempom dokráčame úplne inde. Veď obsah denných správ sa stal zobrazením čistej tragédie. Komerčné televízie sa predbiehajú, ktorá prinesie väčší boom, a tak neprimerane narábajú s efektmi vhodnými do akčných kriminálnych seriálov, ktorými sa tiež v dennom vysielacom čase nešetrí.  Emócie prúdia každým momentom. Myslím, že máme už dostatok televíznych relácií nabitých emocionálnym nábojom, ale o tom by sme rozprávali pridlho. Človek je vyplakaný a má dosť vlastných starostí aj bez toho.

Vráťme sa k spravodajstvu. Kde sa vytratili širšie informácie o novelách zákonov, o skutočnej politickej, či ekonomickej situácií a o pritlačení na politikov? Aj informácií zo zahraničia je pomerne málo. Šťastie, že máme internet.  Kde je chyba, že novinári zlyhávajú? Žiaden z nich nemá ,,gule“ nato, aby sa pripravil o prácu, alebo ťažko zarobený honorár. Ešte nestihne ani uverejniť reportáž, a žalobu má na stole. Skorumpované súdnictvo berie od toho, kto dá viac. Budúci právnici sa bijú o miesta. Tak to by tu mala vládnuť iba samá spravodlivosť, keď ich máme toľko.

Bezzubé spravodajstvo, ktoré plní iba funkciu podávača slov?

A čo formulka, že médiá majú moc niečo zmeniť? Asi to bude tak, že aj keď sa často dostanú ku koreňu veci, radšej o tom pomlčia. Strach im nedovolí prehovoriť. Začarovaný kruh, z ktorého je ťažké vystrčiť čo i len malíček. Ťažká politická situácia siaha aj na novinársky plat. Investigatívna novinárčina sa nevyplatí. Jedine ak vám stačí čisté svedomie a prázdna peňaženka. Moc drží v rukách niekto iný. Na obrazovku sa nám potom opäť dostane ďalšia informácia o tragickej nehode, či bulvárnej ,,fáme“ kolujúcej od neznámeho autora.

Dnešné spravodajstvo je bezzubé. Je iba podávačom slov. Chýba tam odvaha a vytráca sa skutočné poslanie novinárov. Skrývanie za efekty. Vstup do rozbúrenej rieky pri povodni, či do zasneženého poľa, len aby sme boli čo najviac autentickí.  Informácie by mali byť pre ľudí, aby vedeli o našom štáte viac. Pretriasanie politických trapasov ich už nezaujíma.

Už si nemáme ani koho vážiť

A najhoršie na tom je, že už ani prezident nie je autoritou. Malé chybičky vo verejnom prejave a už sú štyri reportáže o tom. Koho si potom máme vážiť, keď nie hlavu štátu? Televízne obrazovky ovplyvňujú náš každodenný život. Ani sa nečudujem, že potom narastá počet vrážd, znásilnení, krádeží a podobne. Rastú nám nové a nové generácie, ktoré sú skazené dobou. Vysiela sa to, čo prinesie väčší zisk. Skutočné informácie, ktoré sa dejú v pozadí sa pritom nikdy nedostanú na povrch. Vedia o nich iba tí ,,vyvolení“. Viac sa prihliada nato, aby nemenovaný televízny pár mal v novinách zladené oblečenie.

Kto je všetkému na vine?

 

Kto zato môže? Každá minca má dve strany, aj to naše euro. Nebudeme hádzať všetku vinu na novinárov. Ľudia si zato môžu sami. Do politiky sa mnohí z nich nerozumejú, tak uprednostnia emócie pred skutočnou realitou. Po dvojhodinovej telenovele, či nejakom akčnom seriáli v denných správach radšej uvítajú nehody, roztržky, vraždy, znásilnenia a pod. Je to menej namáhavejšie ako zamyslenie sa nad ekonomickou situáciou. Politika ich nezaujíma, lebo na ňu zanevreli. Sú unavení z práce za minimálnu mzdu a nič s tým nerobia. Zvyšujú peoplemetre nehodnotným reláciám, namiesto toho, aby zaštrajkovali. Je smutné, že kráčame za masou a nikto s tým nič nerobí. Hlavné je, že v kútiku duše vieme, že sme urobili niečo zlé. Je to len na nás. Aby sa táto latka nasadila správne, musí ju tak nasadiť milión ľudí.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?