reklama

Prechádzka k jazeru

Slnečné lúče už boli na ústupe, no s mojou sestrou Emou sme chceli ísť ešte na nejakú menšiu prechádzku neďaleko k jazeru. Vonku bolo pomerne teplo. Hodili sme na seba len letné šaty a Ema nezabudla na jej obľúbené sandále. Dostala ich od mamy k sedemnástym narodeninám. Ešte si pamätám na jej iskričky v očiach. Akoby to bolo včera. Škoda. Odvtedy prešlo už dosť času, ale mama by bola na nás určite hrdá. Ema vždy tvrdila, že mama sa na nás pozerá zhora a teší sa z každého nášho úspechu. Aj ja sa pokúšam tomu uveriť. Večer sa dívam na oblohu, s nádejou, že zazriem jej obraz. Zatiaľ márne. Vždy uzriem maximálne padajúcu hviezdu. Síce, možno mi dáva znamenie. Neviem.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

,,Veronika, ešte sa cestou zastavte u tety Žofie, upiekla vám nejaké koláče na cestu.“ počula som, ako na nás otec kričí z domu. Potešilo ma to. Teta Žofka robila vždy najlepšie ,,pagáče“ . Vždy vedela, čo je pre nás najlepšie. V živote mi viackrát pomohla. Mama sa nahradiť nedá, no ona mi naozaj za tých šesť rokov dodala vždy energiu na ďalší výkon.

Keď sme k nej prišli, bola k nám opäť milá. Dokázala byť aj prísna, ale vždy iba pre naše dobro. Ema bola už nedočkavá, chcela byť už pri jazere. Západ slnka sa blížil. Rozlúčili sme sa a popriali jej všetko dobré.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

,,Stihli sme to!“ užasnuto na mňa zvolala Ema, keď sme dorazili. Romantické srdce získala určite od mamy. Často sme sa s ňou chodievali pozerať na západ. Napĺňalo nás to šťastím a pokojom. Najkrajšie na tom boli určite spomienky na ňu. Bola veľmi krásna a dobrá. Starala sa o nás s oddanosťou a láskou. Ema veľmi ťažko prežívala jej odchod. Každý večer som ju počula plakať. Vedela, že by som sa trápila, preto mlčala. Teraz je to určite lepšie. Oveľa viac sa smeje a život si užíva plnými dúškami.

Na druhej strane jazera sme odrazu počuli nejaký hluk. Niečo ,,treslo“ na zem. Muselo to byť niečo plechové alebo podobného typu. Obidve sme sa v reflexe na seba pozreli a utekali k miestu, kde sme začuli hluk. Všade naokolo bolo pusto. Nikde sme nič nepočuli. ,,Žeby ticho pred búrkou?“ pomyslela som si vystrašene. Ešteže nám nesvietili hlavy od strachu, ako som to videla v jednej rozprávke. Ema bola predomnou a ukazovala mi cestu, keďže ja som večný ,,strachoput“. Odrazu si prstom zakryla ústa, znamenie, že mám byť ticho. Tišie sa už zrejme ani nedalo, možno len môj dych bol badateľný.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na zemi ležal akýsi muž a vedľa neho starší typ motorky. Hneď mi bolo jasné, čo spôsobilo ten buchot. Nevidela som mu poriadne do tváre, ale pôsobil neupraveným dojmom. Hlavou mi prebehlo tisíco myšlienok.

,,Poď sem Veronika, niečo som objavila.“ šepkala sestra z neďalekých kríkov a v ruke držala mobil s rozpísanou správou. ,,Ahoj Marti, odkáž mame, že dnes domov neprídem. Opäť som to trošku prehnal, ale to jej nehovor. Veď vieš, ako to skončilo minule. Momentálne som…“

,,Neruším dievčatá?“ počula som hlas za mojím chrbtom. Stál tam on, prebudil sa. Vyzeral ako z amerického filmu, niečo sa vo mne pohlo. V ruke som držala mobil. Nevedela som, či ho mám odhodiť alebo mu ho podať. Ostali sme ticho stáť s vystrašeným pohľadom v očiach.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

,,Keď sa nepohneváte, mobil si zoberiem, je totiž môj. Za veľa by ste ho aj tak nepredali, je v horšom stave, ako keď som ho kupoval.“ s úsmevom podotkol muž. ,,Nie nie, nie je to tak, ako si myslíte, my vám ho nekradneme.“ odvetila Ema. Muž bol už na odchode, prešliapoval z nohy na nohu. Zrejme bol už triezvejší, ako keď písal správu.

,,Prepáčte, ani neviem ako to zo mňa vyhrklo, my sme len počuli hluk, a tak…“ ,,Nie nehnevám sa, skočil mi do reči, ale dávajte si pozor. Nikdy neviete, či vám teraz neublížím, čo ak som nejaký masový vrah? Možno vás len pozvem na kávu, za vďaku, že ste mi našli môj mobil. Prijali by ste?“ ,,Nie, ponáhľame sa už, odvrkla v rýchlosti Ema.“ ,,A prečo nie?“ povedala som. ,,Čo robím?“ pomyslela som si. Padol mi do oka v prvom momente, už sa nedá ustúpiť. Už som prijala ponuku, povedala som Eme, keď na mňa opýtavo pozrela.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

,,Choďte bezo mňa, otec sa už aj tak bude strachovať, odkážem mu, že sa zdržíš dlhšie.“ povedala Ema, a už sa zberala preč. ,,Ďakujem sestrička.“ pošepkala som jej ešte.

,,Ja som Matúš.“ hovoril muž a už mi podával ruku a nakláňal sa po pusu na zoznámenie.

,,Veronika, teší ma.“ usmiala som sa a nastavila líce a ruku.

Ešte prepísal nedopísanú správu sestre. Stálo tam, že sa zdrží dlhšie, a že ho čaká pekný večer. Pokračovanie nabudúce.

Ivana Spálová

Ivana Spálová

Bloger 
  • Počet článkov:  17
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Každý by mal denne počúvať trochu hudby, prečítať nejakú báseň, pozrieť si pekný obraz a pokiaľ možno povedať niekoľko rozumných slov.(Johann Wolfgang Goethe) Zoznam autorových rubrík:  texty piesníTo, čo si každý deň neuvedomíšSúkromné-Ulica-

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu